Strojové omietky

Slide background

STROJOVÉ OMIETKY

100% kvalita

Všeobecná cenová ponuka

- sádrové strojové omietky: cena od 7,40 do 7,80 €/m2
- vápennocementové strojové omietky: cena od 7,20 do 7,50 €/m2
/presná cena sa určí pri obhliadke stavby na pevno/

Cena zahŕňa:
1. Materiál
2. Práce
3. Lišty
4. APO lišty
5. Sieťkovanie rohov (pokiaľ nie sú previazané) a dvoch druhov materiálu (tehla-beton...)
6. Zakrývačské práce
7. Vyčistenie dotknutých častí stavby
8. Dovoz a dopravné na stavbu

Nacenená je hrúbka od 1- 1,5 cm omietky /sádrová omietka nacenená do 15 kg/m2 a cementová omietka do 20 kg/m2 / Materiál používame roky Baumit, vyrába sa v Rakúsku a je dovážaný do hlavnej pobočky v Rohožníku, silo ide priamo z Rakúska.

V prípade Vášho záujmu o naše služby by sme si dohodli termín stretnutia a osobne sa porozprávali na stavbe...

30.10.2012-013

strojové omietky

Výhody sadrových strojových omietok:

Sadra ako spojivo je prírodný, ekologický a zdraviu neškodný materiál. Na povrchu sadrových omietok sa nedrží prach, a preto sú vhodné pre alergikov.

K výhodám sadrových produktov patrí ich priedušnosť a schopnosť absorbovať vlhkosť a neskôr ju opäť uvoľňovať do priestoru. Zároveň dokážu vďaka ich akumulačným vlastnostiam udržať teplo a prirodzene tak zabezpečiť príjemné klimatické podmienky v miestnosti, rovnováhu teploty stien a vnútorného prostredia.

Každý stavebník, či už odborník alebo laik, ocení aj jednoduchú a rýchlu aplikáciu, dobré schnutie omietok a ich výbornú prídržnosť k podkladu. Vďaka vlastnostiam sadrového spojiva omietky nepraskajú ani v prípade väčších hrúbok. Možno ich spracovávať ručne alebo strojovo.

Ďalšou výhodou je možnosť realizácie nepoznateľných drobných opráv v prípade poškodenia. Sú ideálne na povrchové úpravy ostení, napríklad po výmene okien. Svoje uplatnenie nachádzajú aj na plochách, v prípade ktorých treba zjednotiť povrch.

Zhrnutie:

  • sádrovú omietku je možné použiť na každý podklad (na tehly, betón, velox a pod.)
  • je rovná, hladká, nepraská je príjemná na dotyk
  • je ekologická a nezávadná (jej pH je zhodné s pH ľudskej kože)
  • sádrová omietka reguluje vlhkosť a vypúšťa pary späť
  • nie sú horľavé, sú bezpečné
  • neusadzuje sa na nej prach (antialergické prostredie)
  • jednoduché spracovanie, rýchle schnutie
  • opravy sú veľmi jednoduché
  • steny majú malý prestup tepla, ušetríte na energiách , je ideálnym podkladom pre maľovanie, tapetovanie alebo pre obklady.

Firma DODOgrup realizuje strojové omietky v kvalitnom prevedení, so zárukou, odborne a za reálne ceny.

Funkcia omietky

Vnútorné omietky patria k základným druhom povrchových úprav stien interiérov. Tvoria jednou alebo viacerými vrstvami maltoviny, ktoré sa nanášajú na povrch múrov, stropov, deliacich priečok. Omietky možno aplikovať na rôzne druhy tehlového, kamenného i zmiešaného muriva, na betón, pórobetón, sendvičové panely, drevotrieskové tvarovky a iné stavebné materiály, a to v závislosti od funkcie a estetického charakteru vnútorného priestoru. Popri svojej estetickej funkcii musia spĺňať aj ďalšie praktické funkcie, ako chrániť konštrukčné prvky pred mechanickým poškodením, prípadne skvalitňovať vlastnosti konštrukčných prvkov, a samozrejme, prispievať k zvyšovaniu trvanlivosti muriva a ďalších zabudovaných stavebných materiálov. Medzi ďalšie vlastnosti omietok patria tepelnoizolačné akumulačné a zvukoizolačné schopnosti, prievzdušnosť, ale aj tepelná rozťažnosť. Nemožno zabudnúť ani na protipožiarnu, antistatickú či protifungicídnu funkciu, čím prispievajú k zabráneniu vzniku rôznych plesní a húb.

Omietky sú ozdobou a ochrannou murovaných konštrukcií. Okrem úlohy dekoratívnej však musia spĺňať celý rad stavebno-fyzikálnych požiadaviek a preto je potrebné venovať veľkú pozornosť správnemu návrhu vhodných omietkových systémov už v rámci projektovej prípravy. Nezosúladenie vlastností navrhovanej omietky s vlastnosťami podkladu, podobne ako aj nekvalifikovaná a neodborná realizácia omietok, vedie často k neskorším poruchám a nedostatkom stavebného diela ako celku. Funkčnosť stavebného diela závisí v značnej miere aj od kvality omietok.

Rozdelenie omietok, ich kvalita a jednotlivé zložky

Omietky sa delia podľa rôznych hľadísk. Napríklad podľa postupu zhotovenia ich možno rozdeliť na jednovrstvé, dvojvrstvé a nástreky. Podľa povrchovej úpravy sa delia na hladké, zrnité, hladené, štruktúrované, plastické, leštené a podobne. Podľa spôsobu nanášania môžu byť zasa nahadzované, striekané, náterové alebo iným spôsobom nanášané, a napokon podľa spôsobu omietania na ručné, strojové a iné. Kvalita omietky vždy závisí od kvality vytvárania jednotlivých vrstiev, z ktorých sa omietka skladá. Ide o postrek, jadro a štukovú vrstvu omietky. Podkladovú vrstvu pre jadro tvorí postrek – postreková malta, ktorá má byť dostatočne riedka, aby vnikla do všetkých škár a vyrovnala nerovnosti podkladu. Jedným nahodením sa vytvára maximálne 20 mm hrubá vrstva jadra. Jadrová omietka môže vyplniť nerovnosť podkladu do hĺbky maximálne 50 mm. Nanáša sa zdola nahor. Povrch poslednej vrstvy jadra musí byť v celom rozsahu rovinný. Každú ďalšiu vrstvu vápennej malty možno nanášať až vtedy, keď predchádzajúca vrstva zbelie. Nanesenú jadrovú vrstvu je potrebné zhutniť a zarovnať ešte pred začiatkom jej tuhnutia. Štuková vrstva omietky tvorí poslednú vrstvu. Po celej ploche musí byť rovnako hrubá, pretože každá nerovnosť by bola viditeľná. Na výrobu omietok sa používajú rozličné druhy mált. Pozostávajú zo spojiva, z plniva, prísad a vody, pričom medzi najpoužívanejšie spojivá patrí vápno (na vnútorné omietky sa zväčša používa vzdušné, čisté a obyčajné vápno), sadra a cement. Najčastejšie sa používajú malty z hydraulického vápna alebo vápenno-cementové malty. Medzi plnivá patria piesky rôznej zrnitosti, kamenné drviny, jemné kamenné múčky. Do mált na ručné miešanie sa dáva piesok kopaný, riečny alebo drvený. Do šľachtených omietok sa pridáva drvený kameň alebo piesky vyrobené z čistých pieskovcov. Ako prísady sa používajú farbivá, prísady na zvýšenie vodotesnosti, mrazuvzdorné prísady v prípade exteriérových omietok a pod. Voda, ktorá sa pridáva do omietok má byť mäkká, bez škodlivín, bahna, solí a iných nečistôt.

Najčastenšie používané druhy omietok

K najčastejšie používaným druhom interiérových omietok patrí vápenno-cementová   a sadrová gletovaná omietka. . Na omietanie významovo podradnejších priestorov sa v minulosti používala hrubá vápenná omietka. Hladká štuková (jemnozrnná) vápenná omietka je vhodným podkladom pod maľovku alebo tapety. V miestnostich s prechodne vlhkým ovzduším, teda napríklad v priestoroch kúpeľní alebo kuchýň sa uplatňujú najmä hladké dvojvrstvové vápenno-cementové omietky z vápennocementovej malty s hrúbkou 1,5 až 2 cm, ktorá vytvára prvú vrstvu. Pri požiadavke vyššej pevnosti omietky s podkladovým murivom sa na podkladovú vrstvu nanesie cementová malta. Druhá vrstva je z jemnej vápennej malty – štuku, ktorá sa nanáša v minimálnej vrstve 2 až 4 mm. Štruktúra jej povrchu závisí od zrnitosti omietkoviny. Sadrová omietka s veľmi jemnou štruktúrou povrchu pôsobí príjemne a navyše je aktívnym materiálom, ktorý umožňuje stenám dýchať (to neplatí, ak je nanesená na čisto cementový podklad, a tým reguluje klímu v miestnosti (pozor na fajčenie – sadrová omietka „rada“ absorbuje cigaretový dym, čím trvalo zosivie a aj zapácha po dyme). V závislosti od typu (s ďalšími prímesami) sa používa na celoplošné stierkovanie stropov a stien, na omietanie betónových panelov a murovaných stien ako podklad pre maliarske a tapetárske práce, na sanáciu trhlín, dier a škár. Jej konečná povrchová úprava môže byť v hladenej alebo štruktúrovanej podobe. Predstavuje vyšší štandard konečnej povrchovej úpravy stien. Jej jadro má mať hrúbku 1,5 cm a povrch 5 mm, ktorý sa skladá z vody vápna a sadry so zrnitosťou 0,2 mm. Povrchová vrstva sa hladí, aby sa vytvorila rovná plocha, ktorú možno definitívne upraviť aj farebnou maľbou.

Požiadavky na vlastnosti omietok

Úlohou vonkajšej omietky je predovšetkým ochrana obalovej konštrukcie budovy , jej nosných aj nenosných prvkov pred pôsobením škodlivých vplyvov vonkajšieho prostredia (dážd, vietor, slnečné žiarenie, mráz, sneh). Pri vnútorných omietkach táto požiadavka odpadá. Omietka, či už interiérová alebo exteriérová musí spĺňať aj viaceré dôležitéé vlastnosti, a to najmä:

  • dostatočná pevnosť
  • tepelná akumulácia
  • zvuková izolácia
  • regulácia vlhkostného režimu v interiéri
  • vodoodpudivosť
  • odolnosť proti požiarom
  • difúzna schopnosť
  • estetická funkcia